„THEY’RE ALWAYS TELLING ME I’M TOO ANGRY“ - CHRYSTOS

„THEY’RE ALWAYS TELLING ME I’M TOO ANGRY“

CHRYSTOS

Especially when I mention land theft or rape or genocide
They go to therapy to understand themselves
pound anonymous pillows safely with a stranger
in the closed room of improper behavior
There is
no pillow I’m angry with
As far as I’m concerned i’m too tired to be angry enough
Angry that I can’t go anyplace
without seeing demeaning images and outright lies about Indian people
I’m livid that we can’t even keep the few pitiful acres we have left
if they happen to have uranium or copper or coal
Furious that I never feel safe alone on the streets
Angry that other people of Color
are somethimes as oppressive as whites
because whites taught them
everything they think they know about Indians
Riled that an Indian friend asked me why
I hang out with all those Black people
Angry with myself that I wasn’t fast enough to say
Why do you hang out with all those damn white folks
Steaming mad that a million people in this country
which is no longer in a recession
have no place to live
while office buildings sit empty for years
Enraged that you can buy a submachine gun in Florida
about any orher kind of gun any place you want
while the army and the cops amass more than enough weapons to kill
every person on earth
Furious that my cousin got shot in the head
and lives now barely able to say his name
I’m mad as hell at alcohol, crack and child abuse
I could easily kill several million random white folks
just to feel a little balance on this poor earth
But I’ve known since I was little that no matter how many
Of us they kill
it’s only ok for us to help them kill other brown folks
or to cheat each other or hate each other
or to buy stuff and imitate whiteness
or to act like our own people are the real problems
and we’re above it all
This is the pillow i’m hitting without any repercussions
Angry that women are in therapy
while men have increased tenfold raping and murdering
Furious with child porn
the use of children to sell toilet paper and laundry soap
Spitting with rage at intolerance starvation waste greed
all of which are reflected in myself despite my efforts
to seek balance
Boiling mad at my inadequacies and terror
raging that i’m still tortured by terrible nightmares
more than 20 years after I last saw the man
who raped my childhood into razors and nut houses
a man to whom nothing has happened or will happen
a man who did it to many other children
a man who my aunt handed me a picture of and said
This is when we were all such a happy family
though she knows what he did
a man whom even my closest friends tell me i shouldn’t kill
They’re wrong
Furious with the beaten parents who didn’t protect me
because they didn’t think I was worth it
or that they were
who beat me to shut me up
Enraged that the black medical student was suspended
for punching out a white one who wore blackface to a party as a joke
Ha ha it’s so funny when you pretend to be one of us
Ha ha we’re not angry when you do any damn stupid thing you please
then punish us for our feeling in the matter
Ha ha we love it when you buy your children fake tipis and headdresse
and books by whites of our stories with pictures of us
as pink charming savages
Ha ha we’re so happy you want to get rid of us so you can have all our stuff
and rename it and explain it and defame it
I’m enraged with every lying son of a turd
who takes our taxes to go to Bermuda and relax
after spending our money to murder whoever is
the current enemy and it’s sometimes us
I’m spitting with rage that most of my friends can barely scramble by
I’m angry that I cant sleep that I hate myself
that I can’t write as well as I want
because I’m so damn angry I can’t breathe
Furious that nobody else seems to be angry
and they don’t want me to be either
Enraged at this whole sodden rotting mess they keep calling
civilization
as it poisons the air and the water and kills everyone in it’s way
which is so barbaric as to lock up it’s Elders
for the crime of not being able to care for themselves
which thinks of age as disease instead of wisdom
which persists in calling queers sick or depraved or immoral
despite the so-called separation of church and state
which doesn’t exist
Red hot that I have to defend my anger
that sometimes I’m the nice one in comparison
to an even angrier woman
and then I’m treated with more respect
which demeans us both
I’m sick to death of blank eyes/zombie/nice girls
and lesbians who take drugs so they won’t be depressed
as though depression is bad when it is a very rational
response to our lives
and I have spent my life living inside numbing depression
without drugs, gritting my teeth through another hour and resisting suicide
with my bare hands because I can’t bear to let them win
when so many of my loved ones have blown their brains out in despair
I’m disgusted with drunks
and everybody who thinks
they’ve alive only to please themselves
even though some of them are my friends
I’d like to kill reality
which I don’t understand
I want to blow up every stupid university
pretending that it is teaching something new
when all thats happening is that students are officially treated like fools
until they care only about a piece of paper
and whether I have a piece of paper or not
All the pieces of paper all the degrees are burning up in my anger
Everyone will have to face each other as human
I’m sick of everyone who asks
What do you do?
As though some corporate title or college bs
is an identity
I want to tie up all the white supremacists into crosses
set fire to their hatred
I want to fight back with every tendon of my weary body
run by a mind who remembers the toilet taste of jail food
knows the brutality of nut houses
arms that remember straitjackets and forced drugs and the screams
of women being dragged off to shock torture
knowing that to speak up too loudly means to be killed
because decent people
beat pillows or their wives instead of racism or hunger
because the idea of being nice is more important
that the idea of being real
It’s the cotton candy we’ve all been eating
Until I, at least, am sick to death
I’m furious with English-only laws
with Japanese-bashing celebrated
as some kind of special holy clenacut sport
Furious that anti-semitism is as respectable as ever
and everybody who wants to talk about it must be a pushy Jew
I could kill those thousands of people who claim the nazi Holocaust
didn’t happen
I’m angry that as these words rattle out of my mouth
I’m already cutting them back cooling them off
taking the sting out because im afraid of what I might do
if I hear one more damn time
WHY are you so angry?
Raging that common sense and kindness are passé
not quite with it
Angry that breast cancer kills twice as many women
as men who have died of AIDS/SIDA but we’re all
still paying attention to the poor men
as usual
I’m blowing my top about clear cuts, abuse of resources
abuse of workers, torture of animals for testing cosmetics
with the terrifying idea that wearing fur makes a woman sexy or special
with the largest slave labor force in the world which is called
the u.s. bureau of prisons
Sick of everyone watching light-filled shadows on a screen
more important than life
that your average citizen spends more time
adoring those shadows than speaking to their own children
I’m furious with my incoherence
my inability to affect almost everything in my life
I’m angry with everyone who said some appallingly stupid thing
about peace pipes or pow wows or totem poles or tipis
Furious that the accepted ways to solve our pain
are to pay somebody to listen to us
or to adopt some party line without deviation
and preach it to everyone else
or to get high or to buy yet another piece of crap we don’t really need
or to disappear into games
Angry with organized and disorganized religions which fill peoples lives
with ignorant laws or hocus pocus or convince them that pain is holy
although I reserve most of my venom for the catholic church
which ruined my life with lies im still unraveling
I’m angry that none of us lives to our potential
that we’ve frightened into being the least we can be
to survive
Outraged that so much is swept under rugs
that we can barely walk
Furious that almost everyone still uses the word blind
to mean ignorant or insensitive or clumsy
that millions of trees are slaughtered to print romance novels or spy chillers
and every kind of wall street garbage
until I’m ashamed
to put words to paper at all
Most of us can hardly function
poisoned by corporate nonsense
assaulted with unnecessary chemicals
making somebody who hates us a nice fat profit
Angry that my back hurts all the time
from cleaning the houses of the lazy wealthy for 20 years
not one of whom is as intelligent, creative, or powerful as I am
Angry that I’m going to die this angry
and probably not be able to change a damn thing
Enraged that every place I go is inaccessible
even when they’ve altered the bathrooms inside because its the law
when a chair still can’t get up the outside stairs or in the door
At the braille signs inside elevators where there are none outside it
Furious with ignorance and apathy those smug cousins in every family
I cant shut my heart to the pain thudding all around us
Here in my hands are all the faces of those I’ve seen begging
in doorways, on freeway ramps, on sidewalks
begging for change for a meal or a drink
whose desperation is now against the law
This is just the scratched raw surface of my anger
which is fueled by the righteousness
of knowing we don’t have to live this way
We could embrace our profound connections
and our deep differences
learn from each other
Honor each other
begin to live without torturing
If you aren’t as angry as I am we probably shouldn’t try
to talk to each other
because I’m furious with your fear of anger
I’m angry that others are always telling me
that they feel them same way I do but they are afraid to say so
or they dont know how
or they’d lose their job or their lover
If you can speak
you can be angry
if you can’t speak bang your fork
If you’re furious with me
because I haven’t mentioned something
you’re angry about
get busy and write it yourself
There is no such beast as too angry
I’m a canary down this mine of apathy
singing and singing my yelow throat on fire
with this sacred holy purifying
spirit of anger

For Ayofemi Faloyan

Aktualizácia (16.08.2010; upravený preklad)

„VŽDY MI HOVORIA, ŽE SOM PRÍLIŠ NAHNEVANÁ“

CHRYSTOS

Predovšetkým, keď sa zmienim o krádeži pozemkov, znásilneniach a genocíde

Iní chodia na terapiu, aby si rozumeli

bezpečne mlátia anonymné vankúše pri cudzom človeku

v uzavretej miestnosti nevhodného správania

Ja sa nehnevám

na žiaden vankúš

Pokiaľ ide o mňa, som príliš unavená, aby som bola dostatočne nahnevaná

Nahnevaná na to, že nemôžem ísť hocikde

bez toho, aby som tam videla ponižujúce znázornenia a priame klamstvá o Indiánoch

Som rozzúrená, že si nevieme udržať ani len tých zopár úbohých hektárov, ktoré nám zostávajú,

keď sa naskytne, že sa tam dá nájsť urán, meď, či uhlie

Zúrim, že sa nikdy necítim bezpečne sama v uliciach

Nahnevaná, že iní farební ľudia

Sú niekedy rovnako represívni ako belosi

pretože bieli ich naučili

všetko, čo si myslia, že vedia o indiánoch

Naštvaná, že jedna moja indiánska kamarátka sa ma spýtala

prečo trávim toľko času s tými černochmi

Nahnevaná na samu seba, že som jej hneď neodpovedala

Prečo ty tráviš toľko času s tými prekliatymi belochmi

Hrozne naštvaná, že milión ľudí v tejto krajine

ktorá už nie je viac v recesii

nemá miesto na bývanie

zatiaľ čo mnohé kancelárske budovy sú roky neobývané

Rozzúrená, že je možné kúpiť samopal vo Floride

alebo hocijakú inú zbraň kde len chceš

zatiaľ čo armáda a policajti hromadia dostatok zbraní, aby zabili

každého človeka na tejto planéte

Zúrim kvôli tomu, že môjho bratranca strelili do hlavy

a teraz nie je ani schopný vysloviť svoje vlastné meno

Som pekelne naštvaná na alkohol, drogy a zneužívanie detí

Kľudne by som vedela zabiť niekoľko miliónov bežných belochov

len aby som konečne cítila trochu rovnováhy na tejto úbohej zemi

Ale už od malička som vedela, že nezáleží na tom, koľkých

z nás oni zabijú

my môžeme zabíjať len iných farebných ľudí

alebo sa navzájom podvádzať alebo sa nenávidieť

alebo kupovať výrobky a napodobňovať belochov

alebo predstierať, že naši ľudia sú tým skutočným problémom

a že nad tým máme nadhľad

Toto je ten vankúš, do ktorého mlátim bez akýchkoľvek následkov

Nahnevaná, že ženy musia chodiť na terapiu

zatiaľ čo muži desaťnásobne zvýšili znásilňovanie a vraždenie

Nazúrená na detskú pornografiu

využívanie detí k predaju toaletného papiera a mydiel na bielizeň

Rozčúlená na intoleranciu hladovanie odpad chamtivosť

ktoré sa odrážajú aj vo mne, napriek tomu, že

sa snažím hľadať rovnováhu

Naštvaná na moju neschopnosť a môj strach

Rozzúrená, že ešte stále ma mučia hrozné nočné mory

viac ako 20 rokov potom, čo som naposledy videla toho muža

ktorý znásilnil moje detstvo k žiletkám a blázincom

muža, ktorý nebol potrestaný ani nebude

muž, ktorý to isté urobil mnohým iným deťom

muž, ktorého fotku mi ukázala moja teta a povedala

Toto bolo vtedy, keď sme ešte boli taká šťastná rodina

aj keď vie, čo mi urobil

muž, ktorého by som aj podľa mojich najbližších priateľov nemala zabiť

Sú na omyle

Rozzúrená na vyčerpaných rodičov, ktorí ma neochránili

pretože si mysleli, že toho nie som hodná

alebo to boli oni

ktorí ma mlátili, aby som bola ticho

Rozzúrená na to, že jeden čierny študent bol vylúčený zo školy

zato, že udrel bieleho, ktorý si ako vtip na párty namaľoval tvár na čierno

Ha ha, to je také smiešne, keď predstierate, že ste jedným z nás

Ha ha, nie sme vôbec nahnevaní, keď urobíte hocakú hlúpu vec, ktorá sa vám zapáči

a potom nás potrestáte za naše pocity v tejto záležitosti

Ha ha, milujeme, keď kupujete svojim deťom nepravé indiánske tipi a masky

a knihy s našimi príbehmi od belochov s obrázkami nás

ako ružoví očarujúci divosi

Ha ha sme takí šťastní, že sa nás chcete zbaviť, aby ste mohli vlastniť všetky naše veci

a mohli ich premenovať a vysvetľovať a hanobiť

Som rozzúrená na každého hajzla

ktorý vezme naše dane, aby sa šiel zrelaxovať na Bermudy

potom, čo minul naše peniaze, aby pozabíjal každého, kto je momentálne

jeho nepriateľom a sme to niekedy my

Horím hnevom kvôli tomu, že väčšina mojich priateľov

je sotva schopných prežiť nasledujúci deň

Nahnevaná, že nemôžem spať, že sa nenávidím

že neviem písať tak dobre ako by som chcela

pretože som tak čertovsky nahnevaná, že nedokážem dýchať

Rozzúrená na to, že nikto iný sa nezdá byť naštvaný

a nechcú ani, aby som bola ja

Naštvaná na celý tento prehnitý zmätok, ktorý oni nazývajú

civilizácia

ktorá zabíja jedmi ovzdušie, vodu a zabíja každého, kto jej stojí v ceste

ktorá je tak barbarská, že uväzňuje svojich Starších

za zločin neschopnosti sa o seba postarať

ktorá sa pozerá na vek ako na chorobu namiesto múdrosti

ktorá naďalej volá homosexuálov chorými, zvrátenými a nemorálnymi

napriek takzvanému oddeleniu cirkvi a štátu

ktoré vlastne neexistuje

Červená od hnevu, že musím obhajovať svoj hnev

že niekedy som ja tá milá v porovnaní

s ešte nahnevanejšou ženou

a tak sa potom ku mne správajú s väčším rešpektom

čo nás ponižuje obe

Som smrteľne chorá z prázdnych/zombie/milých dievčat

a lesbičiek, ktoré berú drogy, aby neboli deprimované

ako keby bola depresia niečím zlým, keď je to vlastne celkom racionálnou

reakciou na naše životy

a ja som strávila celý môj život žijúc v rámci paralyzujúcej depresie

bez drog, škrípuc zubami cez ďalšiu hodinu a vzdorujúc

samovražde

vlastnými rukami, pretože by som nezniesla, keby oni vyhrali

keď toľko mojich známych si odpálilo mozog zo

zúfalstva

Som znechutená opilcami

a každým, kto si myslí

že sú tu len, aby si užili

hoci niektorí z nich sú moji priatelia

Najradšej by som zavraždila realitu

ktorú nechápem

Chcem vyhodiť do vzduchu každú hlúpu univerzitu

ktoré predstierajú, že učia niečo nové

keď jediné čo sa tam deje je, že k študentom sa tam správajú oficiálne ako k

hlupákom

až kým ich nezaujíma len ten kus papiera

a či mám ten kus papiera alebo nie

Všetky tieto kusy papiera, všetky tieto tituly zhoria v mojom hneve

Musíme sa stretnúť tvárou v tvár ako ľudia

Som chorá z každého kto sa pýta

Čo robíš?

Ako keby nejaký pracovný titul alebo univerzitný diplom

bol mojou identitou

Chcem priviazať všetkých rasistov na kríže

zapáliť ich nenávisť

Chcem klásť odpor každou mojou šľachou môjho vyčerpaného tela

poháňaného mysľou, ktorá si pamätá toaletnú chuť väzenskej stravy

pozná brutalitu blázinca

ruky, ktoré si pamätajú zvieraciu kazajku, nanútené drogy a výkriky

žien vlečených k šokovej terapii

ktoré vedia, že ozvať sa príliš hlasno by znamenalo smrť

pretože slušní ľudia

mlátia vankúše alebo svoje manželky namiesto rasizmu a hladu

pretože tá idea poslušnosti je dôležitejšia

než idea skutočnosti

Je to cukrová vata, ktorú som jedla

Až kým nie som, minimálne ja, chorá k smrti

Rozzúrená z čisto anglických zákonov

z vysmievania sa Japoncom

ako keby to bol nejaký špeciálny svätý šport

Rozzúrená, že antisemitizmus je rešpektovaný ako nikdy predtým

a jediný kto o tom môže hovoriť musí byť nejaký ambiciózny Žid

Mohla by som zabiť všetkých tých ľudí, ktorí tvrdia, že nacistický Holokaust

sa nekonal

Som nahnevaná z toho, že keď sa tieto slová rútia z mojich úst

hneď ich potláčam a zjemňujem

beriem im silu, pretože sa bojím toho, čo by som spravila

keď ešte raz začujem

PREČO si taká nahnevaná?

Zúrim, že zdravý rozum a láskavosť sú pasé

ale nie celkom je to tak

Nazlostená, že rakovina prsníka zabíja dvakrát viac žien

ako mužov, ktorí zomreli na AIDS / SIDA, ale ešte stále my všetci

venujeme pozornosť tým úbohým mužom

ako zvyčajne

Môj hnev ide vybuchnúť nad holorubmi, kvôli zneužívaniu zdrojov

zneužívaniu pracovníkov, týraniu zvierat kvôli testovaniu kozmetiky

s desivým nápadom, že nosenie kožušín robí ženu sexy, výnimočnú

s najväčšou otrockou pracovnou silou na svete, ktorá sa nazýva

americký väzenský úrad

Chorá z toho, že každý sa pozerá na svetelné tiene na obrazovke

a je to pre nich dôležitejšie než život

že bežný občan tvári viac času

uctievajúc tieto tiene, než rozhovorom s vlastnými deťmi

Zúrim na svoju nešikovnosť

moju neschopnosť ovplyvniť takmer všetko, čo sa deje v mojom živote

Nahnevaná na každého, kto povedal niečo naozaj hlúpe

o mierových fajkách, indiánskych stretnutiach, totemových koloch alebo tipi

Rozzúrená, že uznávané spôsoby ako sa zbaviť našej bolesti sú

zaplatiť niekomu, aby nám načúval

alebo prijať nejakú osobnú filozofiu bez rozdielu

a kázať ju každému naokolo

alebo sa nadrogovať alebo si kúpiť zase nejakú blbosť, ktorú skutočne nepotrebujeme

alebo sa stratiť v hraní hier

Nahnevaná na organizované aj neorganizované náboženstvá, ktoré napĺňajú ľudské životy

hlúpymi predpismi a hokusom pokusom alebo ich presviedčajú, že bolesť je posvätná

hoci môj najväčší hnev si rezervujem pre katolícku cirkev

ktorá zruinovala môj život klamstvami, ktoré ešte stále musím prekonávať

Rozčuľuje ma, že nikto nežije svoj život naplno

že sa natoľko bojíme, že sa snažíme čo najmenej

len tak, aby sme prežili

Pobúrená, že toľko vecí za zametá pod koberec

že potom ledva dokážeme chodiť

Rozzúrená, že skoro každý ešte stále používa slovo slepý

s významom ignorant, necitlivý alebo nemotorný

že milióny stromov padne kvôli tlačeniu romantických noviel alebo detektívok

a akýkoľvek druh hospodárskeho odpadu

až kým sa sama hanbím

písať slová na papier

Väčšina z nás dokáže ledva fungovať

keď sme otravovaní korporatívnymi nezmyslami

prepadávaní nepotrebnými chemikáliami

a tak robíme zisk niekomu kto nás nenávidí

Nahnevaná na to, že ma neustále bolí chrbát

od upracovania domov lenivých boháčov celých 20 rokov

z ktorých ani jeden nie je taký inteligentný, kreatívny alebo mocný ako ja

Nahnevaná z toho, že zomriem nahnevaná

a pravdepodobne neschopná zmeniť ani tú najmenšiu vec

Rozzúrená, že všade kam idem, sa nedá dostať

aj keď toalety vo vnútri sú upravené, pretože to prikazuje zákon

keď sa vozík nedostane hore vonkajšími schodmi alebo neprejde cez dvere

Na brailove znaky vnútri výťahov, keď nie sú žiadne vonku pred ním

Zúrivá na ignoranciu a apatiu, nadutých príbuzných v každej rodine

Nedokážem uzavrieť svoje srdce búšiacej bolesti všade okolo nás

Tu v mojich rukách sú všetky tváre tých, ktorých som videla žobrať

vo dverách, na okraji diaľnice, na chodníkoch

žobrajúcich o drobné, o jedlo alebo pitie

ktorých zúfalstvo je teraz protizákonné

Toto je len škrabanec na povrchu môjho hnevu

ktorý čerpá z poctivosti

vedomia, že nemusíme žiť týmto spôsobom

Mohli by sme prijať naše hlboké spojenie

a naše hlboké rozdiely

učiť sa jeden od druhého

Ctiť sa navzájom

začať žiť bez mučenia

Ak nie si taká nahnevaná ako som ja, asi by sme sa nemali pokúšať

rozprávať sa

pretože som rozzúrená, že sa bojíš hnevu

Rozčuľuje ma, že ostatní mi vždy hovoria

že oni to pociťujú rovnako ako ja, ale boja sa to povedať

alebo že nevedia ako

alebo že by mohli stratiť svoju prácu alebo partnera a partnerku

Ak dokážeš rozprávať

vieš byť nahnevaná

Ak nedokážeš rozprávať, trieskaj vidličkou

Ak sa rozčuľuješ

pretože som niečo zabudla spomenúť

na čo sa hneváš ty

odhodlaj sa a napíš to

Neexistuje žiadna beštia menom „príliš nahnevaná“

Ja som kanárik v tejto bani apatie

spievam a spievam až kým nevzplanie moje žlté hrdielko

tým posvätným očisťujúcim

duchom hnevu

Pre Ayofemi Faloyan